Od výhry v súťaži po uličku k oltáru

Od toho sobotného večera, kedy ma Dani požiadal o ruku, všetko nabralo rýchly spád. Cesta na Slovensko – boli práve Vianoce a Dani prvýkrát videl sneh. Pre nás, Slovákov, asi nepochopiteľné. Ale pre Španiela, ktorý žije skoro celý svoj život na Kanárskych ostrovoch, celkom normálne. Prvé varené víno, prvé vianočné trhy a prvá guľovačka.

Vždy som mala jasné, že ak sa raz budem vydávať, bude to na Slovensku. V Španielsku už žijem deväť rokov, moje srdce je takpovediac rozdelené na dve časti, avšak vždy je niečo veľmi špeciálne na mojich cestách na Slovensko: vôňa rodičovského bytu, chuť bryndzových halušiek, staré kaviarne zo stredoškolských či vysokoškolských čias, kamaráti, známi, rodina.

Vedeli sme, že naša svadba bude iná. Bude slovensko-španielska, a to doslova: hudba, jedlo, zábava. Vedela som, že tam chcem mať každého dôležitého človeka, ktorý sa mihol v mojom živote: kamarátka ešte zo škôlky, s ktorou sme nacvičovali scénu z Hriešneho tanca na oslavu našich 12 narodenín, najlepšia kamarátka z vysokej školy, s ktorou sme toho prežili toľko, že by to dalo príbehov na celú jednu knihu, moje babičky, tety, sesternice, ktoré veľmi často nevidím a samozrejme, všetci kamaráti a rodina zo Španielska.

Začalo hľadanie na internete: výzdoba, šaty, torta, účes, miesto, pozvánky, kytica.. A vtedy to prišlo: súťaž o výzdobu na svadbu podľa tvojich predstáv. Sedela som presne na tom istom mieste ako teraz, keď som písala príspevok do súťaže. Danimu som ukázala až správu o výhre, nemohla som uveriť, keď som tam videla napísané moje meno!

Jednou z podmienok súťaže bola účasť na príprave jednej z našich svadieb. O jej priebehu sa môžete dočítať v Haninom prvom blogu. Náhoda to zariadila tak, že Hana bola na Slovensku a k dispozícií práve v čase, keď manželstvo uzatváral rovnako španielsko-slovenský pár.

Mala som vtedy asi niečo vyše mesiaca pred svadbou. Nemohla som sa ubrániť slzám, keď som z diaľky sledovala obrad. Predstavovala som si ten náš. Neviem, či dievčatá ostávajú vždy až na obrad. Čo však viem, že v ten deň to urobili pre mňa. Nechali ma, aby som si vychutnala sama tú chvíľku. Založila som si slnečné okuliare, s výhovorkou na prudké slnko. Z diaľky som sledovala obrad, preklad tlmočníčky do španielčiny. Videla som tam seba. Jej tvár mi ostala v pamäti.

25.augusta, keď som nervózne čakala v chodbe a cez malé okienko sledovala nádhernú romantickú výzdobu od dievčat, s kytičkou v ruke a s ilúziou vidieť všetkých tých, ktorí pricestovali z diaľky, aby boli s nami v náš svadobný deň, prišla za mnou tlmočníčka a povedala mi: ja som tá, čo Vám bude dnes prekladať. Usmiala som sa na ňu a odpovedala: „Ja viem“. A vykročila som pravou nohou cez vysoké biele dvere.

Bohužiaľ nám tentoraz počasie neprialo, tak sa obrad nemohol uskutočniť na tráve pod altánkom. Ako sa vraví, "človek mieni, Pán Boh mení", a v podobe dažďa zoslal na sympatických mladomanželov priehrštie šťastia do spoločného života...

HANA

fotogalériu z tejto prekrásnej svadby nájdete na našich FB stránkach

alebo na stránkach www.weddingchicks.com